Rastúce ceny potravín

O medziročne najrýchlejšie rastúcich cenách potravín na Slovensku v prvom polroku roku 2018 v rámci celej Európskej únie sa toho popísalo a medializovalo veľa. Mnohokrát sa však jedná iba o články alebo reportáže bez grafickej prezentácie číselných údajov, čo je na škodu veci. Obzvlášť v prípade, keď sa robia porovnania aj medzi jednotlivými krajinami. Na verejne dostupných dátach z Eurostatu si ukážeme ako je možné graficky prezentovať medziročné zmeny cien potravín (a nealkoholických nápojov) a identifikovať podobné krajiny.

Najrýchlejšie rastúce ceny potravín

Najjednoduchšia forma prezentácie výsledkov je pomocou tabuľky.

Tabuľka 1: Priemerná percentuálna medziročná zmena cien potravín za 1. polrok 2018

Z tabuľky 1 je vidieť, že za 1 polrok 2018 medziročne najrýchlejšie rástli ceny potravín na Slovensku a to v priemere tempom 5,4 %. Pre Českú republiku to bolo len 2,5 % a pre Grécko (-0,4 %), Cyprus (-0,6 %) a Írsko (-2 %) dokonca došlo k poklesu, teda zlacňovaniu potravín. V tabuľke sú uvedené aj informácie za všetky krajiny Európskej únie (2 %) alebo eurozóny (1,7 %).

K uvedenej tabuľke sa hodí aj grafická prezentácia údajov. Najčastejšie by sa asi použil stĺpcový graf (pozri obrázok 1)

Obrázok 1: Stípcový graf priemernej percentuálnej medziročnej zmeny cien potravín za 1. polrok 2018

Druhá a pre tento typ dát vhodnejšia prezentácia údajov je pomocou mapy (pozri obrázok 2). Jednotlivé krajiny sú farebne odlíšené podľa priemernej percentuálnej medziročnej zmeny cien potravín za 1. polrok 2018. Čím červenšia farba, tým väčšia hodnota.

Obrázok 2: Mapa priemernej percentuálnej medziročnej zmeny cien potravín za 1. polrok 2018

Medziročné zmeny cien potravín po mesiacoch

Pre zobrazenie medziročných zmien cien potravín po mesiacoch je vhodné si vykresliť jednotlivé časové rady pomocou čiarového grafu. Pre prehľadnosť grafu si vykreslíme len krajiny V4, ktoré sa zvyknú najčastejšie porovnávať. Tieto zmeny sú zobrazené na obrázku 3.

Obrázok 3: Časové rady percentuálnych medziročných zmien cien potravín pre krajiny V4

Z časových rád je zrejmé, že z krajín V4 od novembra 2017 po júl 2018 bol medziročný rast cien potravín najrýchlejší pre Slovensko. Až v auguste 2018 bol medziročný rast cien potravín väčší (avšak iba mierne) pre Maďarsko (3,8 %) ako pre Slovensko (3,6 %).

Podobné krajiny

Podobné krajiny z hľadiska medziročných zmien cien potravín by sme z čiarových grafov len ťažko spozorovali. Jednak kvôli potrebe porovnávania jednotlivých mesačných dát ako aj množstva krajín (28). Graf by sa stal nie veľmi čitateľným (vhodný je pre maximálne 5 až 6 čiar). Pre tento problém sa zvyknú používať pokročilejšie štatistické metódy ako je matica vzdialeností (pozri obrázok 4), zoskupovacia analýza prípadne mnohorozmerné škálovanie, ktoré z matice vzdialeností vychádzajú. Ukážeme si prvé dve možnosti. Analyzované bolo obdobie od septembra 2017 do júla 2018, pretože pre Spojené kráľovstvo v čase spracovania nebol dostupný údaj pre august 2018.

Obrázok 4: Matica vzdialeností percentuálnych medziročných zmien cien potravín pre krajiny Európskej únie

Čím nižšia je hodnota v matici vzdialeností, tým sú si dané dve krajiny podobnejšie z hľadiska medziročných zmien cien potravín v období od septembra 2017 do júla 2018. Nízke hodnoty sú podfarbené na modro a vyššie potom prechádzajú do červenej. Slovensko si je najviac podobné s Estónskom (4,7) a najmenej s Írskom (24,3). Česká republika je najviac podobná s Litvou (3,8) a najmenej s Cyprom (19,3).

Pre zistenie skupín krajín, ktoré sú si podobné z hľadiska medziročných zmien cien potravín nám už samotná matica vzdialeností nepomôže a siahneme po zoskupovacej analýze. Algoritmov pre zoskupovaciu analýzu existuje mnoho a niektoré dokonca poskytujú výber optimálneho počtu klastrov automaticky. V praxi je však zvykom experimentovať a skúšať rozličné počty klastrov. Aj na základe charakteristík jednotlivých klastrov, ich interpretovateľnosti prípadne vzdialenosti sa vyberie optimálny počet klastrov. Pre naše účely sme si zvolili 4 klastre. Z tabuľky 2 je vidieť príslušnosť krajín do jednotlivých klastrov. Slovensko sa nachádza v prvom klastri spoločne s Estónskom, Rumunskom, Maďarskom, Poľskom, Spojeným kráľovstvom, Českou republikou a Litvou. Tiež je vidieť obsadenosť jednotlivých klastrov. V prvom je 8 krajín, druhom až 17, v treťom 2 krajiny a poslednom štvrtom 1 krajina. Samostatný Cyprus sa od ostatných krajín odlišuje z hľadiska medziročných zmien cien potravín za analyzované obdobie.

Tabuľka 2: Príslušnosť krajín do jednotlivých klastrov

Z tabuľky 3 je vidieť, že pre krajiny v prvom klastri sú charakteristické vysoké percentuálne medziročné zmeny cien potravín. Pozorovať však pokles v posledných dvoch dostupných mesiacoch. Pre Cyprus (4 klaster) je možné pozorovať prechod od poklesu k nárastu cien potravín od apríla 2018. Pre krajiny v treťom klastri v priemere stále dochádza k poklesu cien potravín. Krajiny v druhom klastri sú charakteristické tým, že medziročne ceny potravín rastú avšak tiež je viditeľný postupný pokles tempa rastu ako tomu je v prvom klastri.

Tabuľka 3: Priemerné percentuálne medziročné zmeny cien potravín v jednotlivých klastroch

Fipronilová kríza

Jedným z faktorov vysokého rastu cien potravín na Slovensku sa často spomína aj fipronilová kríza z konca minulého roka (vajíčka boli kontaminované pesticídom fipronil). Pozrime sa preto ešte na časové rady percentuálnych medziročných zmien cien vajec pre krajiny V4 (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Časové rady percentuálnych medziročných zmien cien vajec pre krajiny V4

V čase fipronilovej krízy (koniec roka 2017) bola percentuálna medziročná zmena cien vajec pre Slovensko zo všetkých krajín Európskej únie najvyššia. V decembri 2017 ceny vajec medziročne narástli o neuveriteľných 82,8 %. Ďalšie mesiace je viditeľný pokles medziročného tempa rastu a doznievanie fipronilovej krízy.

Záver

Záverom je vhodné dodať, že i keď rast cien potravín bol v prvom polroku 2018 najrýchlejší na Slovensku (5,4 %) zo všetkých krajín Európskej únie, neznamená to však, že potraviny boli/sú aj najdrahšie oproti iným krajinám. V jednoduchosti to hovorí o tom, že domácnosť, ktorá za nákup potravín v prvom polroku 2017 zaplatila 100 eur, tak v prvom polroku 2018 za ten istý nákup zaplatila v priemere približne 105,4 eur.

Rádi byste se o statistice a analýze dat dozvěděli více? Chcete se stát mistrem ve svém oboru nebo si jen potřebujete doplnit znalosti? V ACREA nabízíme širokou nabídku kurzů pro váš profesní růst. Máte-li jiný dotaz. Nebojte se využít naši nezávaznou konzultaci, při které vám rádi zodpovíme všechny vaše dotazy a najdeme vhodné řešení.

Ing. Mgr. Milan Machalec
lektor, analytik a odborný konzultant ve společnosti ACREA. Ve své profesní kariéře se zaměřuje na analytickou činnost nejen v oblasti statistiky, ale také data miningu a své odborné zkušenosti využívá v lektorské činnosti. V nemalé míře se podílí na odborné konzultantské činnosti pro oblast aplikace a využití softwarových řešení v různých podnicích.
Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů